Slovenský Cykloklub Rimava každoročne organizuje diaľkovú jazdu s názvom Na vrchol Kráľovej holi. Tohtoročný výjazd sa uskutočnil 27. júna 2021.

Štefan Maksi, predseda SCK Rimava:

Napriek sľúbenej účasti niektorých kluboch SCK, napokon akcie sa zúčastnili výlučne členovia SCK Rimava a zopár nadšencov z okolia. Jazdu sme odštartovali skoro ráno o piatej z Rimavskej Soboty, hláseným horúčavám sme sa tak chceli podľa možnosti vyhnúť.

Hneď za mestom sme zdolali prudší kopec na Dražický vrch (400 m), nasledoval zjazd po serpentínoch do rekreačného strediska Teplý Vrch. Pred dedinou sme prekvapili čriedu jeleňov ako pokojne križujú našu cestu. Z údolia Blhu sme pokračovali ďalším kopcom na Špaňopolský vrch, následne rozbitou asfaltkou sme klesli o 150 výškových metrov do doliny Západného Turca. Od Ratkovej cez menší kopec sme sa prehupli do osady Červeňany, kde sme pozreli technickú pamiatku – hámor.

Gemer bol oddávna nazývaný „železná stolica“  Uhorska. Vyspelú techniku hutníctva na Gemeri dokumentujú aj pozostatky vysokých pecí. Dokonalým príkladom je hámor v Červeňanoch, jedna z najvýznamnejších banských pamiatok na Gemeri a súčasť európskej železnej cesty.

Cieľ je jasný, musíme pokračovať. Zo Sirku sme vystúpali do sedla Železník (560m). Sklon miestami až +12%.

História malebnej obce Železník i neďalekej obce Sirk je úzko spätá s objavením bohatých nálezísk železnej rudy. Bane v Železníku majú bohatú históriu – pamätajú nepokoje a štrajky banských robotníkov z 19. storočia i prechod vojnového frontu na prelome rokov 1944/1945. Vtedy bane poslúžili ako úkryt pred nemeckým vojskom. V lete 1964 bola zastavená prevádzka poslednej lanovej dráhy, ale ešte i dnes sa v okolí obce nachádzajú pozostatky týchto stavieb. V roku 1965 bola ťažba v železníckom závode úplne zastavená pre takmer úplné vyčerpanie zásob rudy siderit.

Po krátkom zjazde nás čakalo ďalšie sedlo – Hlaviny (590 m). Dlhý zjazd po  serpentínach do Revúcej preveril naše odpruženie, túto starú asfaltku používajú väčšinou už len drevorubači. Prvé občerstvenie nás čakalo až v Muráni, približne po 60 kilometrovej jazde na bicykli.

Ochutnali sme tradičné muránske buchty. Muránske buchty sa pečú výhradne len v obci Muráň, a so sladkými plnkami. V roku 2018 bola Muránskym buchtám udelená značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT.

Je nedeľa a tak nás nemilo prekvapil zatvorený obchod s potravinami v Muráni. Pokračujeme v trase nasýtení buchtami. Cesta cez Prednú horu je aktuálne pre dopravu trvalo uzavretá. Realizuje sa rekonštrukcia cesty, ktorá bola zničená vplyvom povodní. Alternatívna trasa vedie Národným parkom Muránska planina. Čaká nás prudké stúpanie na Veľkú lúku, toto stúpanie je v dĺžke približne 7,5 km.

Ide o horskú lúku nachádzajúcu sa v juhovýchodnej časti Muránskej planiny vo výške približne 900 m. n. m. Toto miesto vám môže byť známe z viacerých dôvodov. Či už vďaka žrebčínu a chovu polodivokých koní – norika muránskeho, ktoré sú jedným zo symbolov Muránskej planiny alebo vďaka partizánskemu letisku, ktoré tu počas druhej svetovej vojny fungovalo. Toto miesto môžete poznať nielen z dokumentov o Muránskej Planine ale aj z Jakubiskovho filmu – Postav dom zasaď strom, kde práve súboj Tatier a aj spustenie samotnej bielej Tatry 138 do priepasti bolo práve z neďalekého brala.

Po prvotriednom asfalte pokračujeme do sedla Javorinka (940 m), následným sa zjazdom spustíme do Červenej Skaly. Náš cieľ je na dosah. Z Červenej Skaly už vidíme vrchol Kráľovej holi s vysielačom. Nasleduje posledný, priam nekonečný kopec na vrchol, ktorý začína ešte pred dedinou Šumiac.

Historické pramene hovoria, že v roku 1548 obec vypálili Turci a poddaní Šumiačania na čas opustili svoje bydliská. Ťažký bol život ľudí, ktorí sa pôvodne zamestnávali chovom oviec, dobytka, neskôr spracovaním dreva, výrobou poľnohospodárskeho náradia z dreva a šindľov, ktoré furmani s vozmi odvážali na Dolnú zem, najmä do Sedmohradska. V polovici 18. storočia nastáva spriemyselnenie Horehronia a Šumiačania pália drevené uhlie a odvážajú ho do Koháryovských a Coburgovských železiarskych závodov.

Keď zazvoní zvonec, rozprávky je koniec. V prípade Múzea zvoncov a spiežovcov v Šumiaci je to naopak – jej začiatok. Začiatok rozprávania majiteľa múzea, pána Mikuláša Gigaca, o tradíciách, ovčiarstve či príbehoch z prítmia dymom a syrom voňajúcej bačovskej koliby. Múzeum zdobia nielen zvonce rôznych tvarov a veľkostí, ale aj tradičné kroje, valaský riad či pastierske hudobné nástroje. V Šumiaci je ten istý variant horehronskej kultúry ako v Telgárte či vo Vernári. Dodnes sa zachovali drevené zrubové domy pod sedlovými strechami v otvorených dvoroch.

Zo Šumiaca na vrchol je jednoduchý „výšľap“ – prístupová cesta na vysielač vedie stále do kopca. Začíname spolu so zelenou cyklotrasou č. 5576 a od križovatky Havranie sa k nám pripája žltá cyklotrasa č. 8591. Návrat bicyklom je možný len po tej istej trase do Šumiaca.

Prvá polovica stúpania je po šotoline, od Predného sedla (horská chata 1450 m) začína asfalt, ktorý miestami pripomína „tankodrom“. Vo výške 1700 metrov nájdeme výdatný prameň. Stromov ubúda, a ako sa stáča cesta k vrcholu, tak sa stúpa aj studený vietor. V jednom bode pri ceste vidíme tzv. snehovú jamu, kde až do konca júna je možné vidieť zvyšky špinavého snehu.

Televízny vysielač je na vrchole od roku 1960  má 120 m a patrí medzi najvyššie stavby na Slovensku. Súčasťou budovy je aj malá miestnosť – útulňa s rozmermi asi 2×3 metre, kde sa môžu turisti skryť v prípade núdze. Cyklotrasa na Kráľovu hoľu je najvyššie položenou cyklotrasou na Slovensku. Prevýšenie trasy je 1 066 m. Pod Kráľovou hoľou pramenia najväčšie slovenské rieky Čierny Váh, Hron, Hnilec a Hornád. Preto sa vraví, že je matkou štyroch riek. Je zároveň najvyšším vrcholom Kráľovohoľských Nízkych Tatier, rozprestierajúcich sa východne od sedla Čertovica. Kráľova hoľa bezpochyby patrí k najpútavejším a najznámejším turistickým cieľom Slovenska. No a tak trochu je to i národný symbol. Veď kto by nepoznal tento vrchol, ospievaný v známej piesni „Na Kráľovej holi“? Za ten čas ako pravidelne jazdíme sem, sme zistili, že na Kráľovej holi povestný strom z vyššie uvedenej piesne nerastie. Nájdete na nej skôr jedinečné skalné útvary, prekrásne výhľady a neustály vietor.

Z Kráľovej hole je výhľad takpovediac na celé Slovensko. V našom prípade to ale bolo značne obmedzené, hore pršalo, teplota klesla na + 10 °C.  Po krátkom oddychu sme si vychutnali zaslúžený zjazd – 13 km do lokality Červená Skala. Sedlo Javorinka už nám po absolvovaní Kráľovej holi vôbec nepripadala ako ťažké sústo. Cesta do Muráňa tiež ubiehala rýchlo, a posledný dnešný kopec – sedlo Dielik (590 m) sme tiež zvládli všetci bez problémov. Ešte krátka zastávka na Tisovskej šťavici, malá búrka pri Rimavskej Bani a okolo 19stej hodiny sme dorazili naspäť do Rimavskej Soboty.

Štatistika hovorí:

• prejdené kilometre: 173 km,
• prevýšenie 3100 m,
• najvyšší bod 1946 m,
• 9 kopcov
•  necelých 11 hodín v sedle bicykla.

Poruchy a pády nás našťastie minuli, mali sme len jeden defekt. Na trase nám bolo nápomocné aj sprievodné vozidlo. Z podujatia sme si dali spraviť pamätné tričko pre zúčastnených členov klubu.

Našim zámerom s touto akciou bol propagovať región Gemer prostredníctvom jazdy na dvoch kolesách kde nejde len o športové zapálenie ale aj o spoznávanie krajiny a upevňovanie kolektívu. Veríme že aj ďalšie ročníky absolvujeme v podobnom duchu a čo najväčšom počte.

Ak by ste mali záujem o vstup do regionálneho klubu SCK Rimava a spolu s nimi zažívať takého alebo podobné cyklo-zážitky a bláznovstvá, kontaktujte predsedu SCK Rimava: Štefan Maksi, maksi@pobox.sk alebo ústredie SCK v Piešťanoch a my už za vás všetko vyriešime: office@cykloklub.sk.