Pozná ich snáď každý. Turistické značky na Slovensku patria k unikátom aj v celosvetovom meradle. Či už sú to naše cyklistické “céčka” alebo pešie pásove značky, dokopy tvoria sieť o dĺžke presahujúcu 30 000 km. Sieť, ktorá tvorí unikátny produkt cestovného ruchu, navštívia ho desiatky miliónov turistov a vďaka nim máme v mnohých regiónoch fungujúci cestovný ruch, ktorý slúži všetkým.

Sieť, ktorá je systematicky budovaná, udržiavaná a rozvíjaná desiatky rokov. A to i napriek tomu, že za 30 rokov samostatného Slovenska štát nedokázal zabezpečiť a vytvoriť adekvátne legislatívne zázemie. I po 30 rokoch tak nemáme turistické značenie riešené v zákonoch, nie je žiadnym spôsobom chránené a jeho systematické nastavenie funguje len vďaka mravenčej práci v Klubu slovenských turistov a Slovenskému cykloklubu. Len vďaka týmto dvom inštitúciam máme STNky, metodiky, registre trás či školenia značkárov. Aj napriek rokom trvajúcej snahe o vytvorenie legislatívy, sa žiadna vláda neodhodlala na jeho schválenie. Nepodarilo sa to ani tej poslednej. I napriek rôznym vyhláseniam, žiadna vláda systematicky nepodporila turistické značenie a nevytvorila adekvátne podmienky na jeho údržbu a ďalší rozvoj. I keď patrí cykloturistika a turistika k najmasovejším voľnočasovým aktivitám, potrebná legislatíva neexistuje. 

Až vďaka podpore a záujmu skupiny poslancov sa podarilo pred 2 rokmi naštartovať diskusiu k tejto téme, čo vyústilo do prípravy prvého zákona o turistickom značení. Po dlhých diskusiách, mnohých rokovaniach sa pred rokom dostala jeho prvá verzia do NRSR. Verzia, ktorá nebola dokonalá, mali sme viacero výhrad a pripomienok. Bola to však verzia, ktorá bola prijateľná a najmä zadefinovala základné rámce pre turistické značenie, ktoré nám roky chýbali. Riešila systém, evidenciu, správu a mnoho ďalších praktických vecí, ktoré konečne mohli nájsť podporu v zákone.

Roky po ňom volajú okrem nás aj značkári, samosprávne kraje či správcovia značenia. Na veľké prekvapenie však zákon neprešiel ani prvým čítaním. Zákon, ktorý navonok všetci podporujú, tak nepodporila väčšina poslancov. Zákon, ktorý je užitočný pre všetkých bez ohľadu na politické smerovanie. Ročne turistické trasy využijú desiatky miliónov turistov – domácich, ale i zahraničných návštevníkov, ktorých paradoxne aj štát láka na unikátnu sieť vyznačených trás. Štát, ktorý tak rád vo veľkých kampaniach cestovného ruchu propaguje produkt, ktorý ale roky legislatívne nevie nastaviť a podporiť. Ako členovia ECF (Európskej cyklistickej federácie) vieme konštatovať, že v EÚ nie je krajina, ktorá by nemala nastavenú legislatívu pre turistické trasy a produkty. Nehovoriac o systematickej podpore na národnej úrovni. 

Po ďalšom pol roku sa zákon dostáva znova do NRSR, tento krát prechádza prvým čítaním a všetci dúfame, že jeho schválenie konečne podporia politici napriek celým spektrom a vytúžený okamžik sa stane skutočnosťou. Že budeme mať pravidlá, ktoré nevytvárajú žiadne zázraky, ale aspoň definujú základné parametre a uľahčujú prácu značkárom a správcom. Úplný základ toho, čo tak dlho potrebujeme. Pred druhým čítaním to však vôbec nie je jasné a už vôbec nie samozrejmé. I pri tomto zákone sa začínajú prezentovať hoaxy, vyjadrujú sa k nemu ľudia bez skúseností a odborných vedomostí. To, čo už bolo vyrokované, neplatí. To, čo sa diskutovalo je zrazu inak. Logika ide bokom. Faktom teda zostáva skutočnosť, že ani po tých 30 rokoch možno turistickú legislatívu mať nebudeme. Systém a trasy, ktorými je naša príroda pretkaná a ktoré už nejako všetci berieme automaticky, možno i naďalej zostane bez základnej opory v zákonoch. Trasy, ktorých systém značenia nám závidia mnohé krajiny, avšak sú na okraji záujmu vlastného štátu a politikov. Šanca, že sa nenájde dostatok poslancov, aby zákon podporili a schválili by prvú turistickú legislatívu je veľmi veľká.

„Po 2 rokoch príprav a množstva práce na turistickom zákone som unavený, smutný a rozčarovaný. Najmä zo skutočností, že i napriek úžasnému produktu a systému, ktorý vytvorili naši predchodcovia už pred storočím, ho stále nie sme schopní adekvátne oceniť a postaviť sa za jeho ďalšiu budúcnosť. Som unavený zo stoviek hodín strávených jednaniami, rokovaniami a odlaďovaním zákona. Smutný, že i tie stovky hodín možno k ničomu neviedli a na konci dňa stačí pár populistov, ktorí pochovajú čokoľvek z čoho im nič neplynie. Rozčarovaný z toho, že i napriek obrovskej popularite turistiky a cyklistiky na Slovensku je mediálne pokrytie tejto témy minimálne. Novinárov téma nezaujíma, väčšina médií sa téme vôbec nevenuje a tým pádom tlak verejnosti prakticky neexistuje. Téme sa systematicky venujeme iba my v SCK a kolegovia z KST. Možno je i našou chybou, že sme nedokázali naštartovať média, aby tému podporili. Napriek tomu mi nič iné neostáva ako byť optimistom a veriť, že neprehrá zdravý rozum a poslanci i v druhom čítaní turistický zákon podporia a dočkáme sa “nemožného”.“ predseda SCK – Michal Hlatký.